Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil... A žije dodnes - v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o psovi a levovi.
Pes sa jedného dňa rozhodol, že sa vyberie do džungle a zistí, čo tam je. Ešte nikdy v džungli nebol a nevedel, aké zvieratá tam žijú. Ani mu na um nezišlo, že by mal byt opatrný. V jeho domove ho pokladali za skvelého lovca. Uštval a zabil vela všelijakých zvierat. Bol si istý, že aj v džungli sa ho budú všetky zvieratá báť. Onedlho uvidel pred sebou leva. Ešte nikdy nijakého leva nevidel a tak sa ani trošku nezlakol. Pomyslel si, že aj toto velké zviera sa stane jeho koristou. Pes chvílu kráčal za levom. Potom sa rozbehol, a ked' bol tesne za ním, pripravil sa na skok. Vtedy sa majestátne zviera obrátilo a uprelo na svojho protivníka pohľad. Psa čosi varovalo, že zver, ktorý stojí pred ním, je ovela silnejší a nelútostnejší ako zvieratá, ktoré doposial stretol. Obe zvieratá sa chvílu premeriavali očami. Potom lev otvoril papulu a zareval. Pes ešte nikdy nepočul taký hrozný zvuk. Rev leva sa niesol pomedzi stromy. Pes sa od strachu nevládal ani pohnúť, nemohol odtrhnúť zrak od krvilačných tesákov. Uvedomil si tiež, akú má lev mohutnú hrud. Vtedy sa otočil a dal sa na útek. Bežal džunglou, ako najrýchlejšie vládal, srdce mu divo bilo. Mal iba jedno želanie - aby bol čo najdalej od zvera, ktorý tak hrôzostrašne reve a má také strašné zuby. Líška, ktorá celú scénu pozorovala, sa nahlas zasmiala a zavolala za upalujúcim psom: „Vela ti nebolo treba, aby si zutekal, milý priatel'!"
POUČENIE: Skôr ako sa pustíme do zápasu, mali by sme o súperovi vedieť čo najviac.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.
