POKRAČOVANIE
Aká kultúra mi môže poslúžiť konkrétne.?
(Pauza, krátke rozmýšľanie.) Premiéry. Isteže. premiéry! Je tam kopa významných
ľudí, s tými si možno všeličo cez prestávku vybavit, to po prvé. Po druhé
je dôležité, aby tam videli nás. Zafixujeme sa ako kultúrni, vzdelaní ľudia,
inteligentná rodina. Tak teda divadelné premiéry - jedna položka rozpočtu.
Knihy? Nezmysel, knihu si človek môže aj požičat, a kto to vidí, že čítam?
Ale v byte treba mat knižnicu .. . ako to urobiť? (Pauza, krátke rozmýšľanie.)
Dobre, kúpime si knižnicu z kombinovaných skriniek, niektoré sú celé z
dreva, niektoré zasklené, tých zasklených bude síce menej - a len do nich dáme
knihy - ale vznikne dojem, že sú knihy všade, aj v nepriehľadných skrinkách.
Televízor? Pravdaže, ten musíme mať, majú ho všetci; má tú výhodu, že
nemusíme odoberat noviny, televízne stačia. Časopisy? Nie. Kino? Občas (ved
máme aj televízor). Koncerty? Netreba, iba ak by šlo o spoločenskú udalost.
Radšej výstavy, sú zadarmo, a okrem toho vernisáž je jedným z dôležitých
priestorov pre akciu ZR: jednak je tam menej I ľudí ako na premiérach, takže
vás zaručene zbadajú a zaregistrujú, jednak si môžu myslieť, že ste na
vernisáž pozvaní a že sa teda s umelcom poznáte osobne. Zo Štukiných úvah
jasne vyplýva, že kultúra pre ňu znamená predovšetkým fyzickú prítomnosť:
na verejných kultúrnych podujatiach :„treba, aby ma videli, ked konzumujem
kultúru". Tí, ktorí ma pritom nevidia, sa o tomto fakte musia dopočut,
či už od iných, alebo odo mňa. Odo mňa, to značí samozrejme okľukou, asi
takto: - Včera som strašne zmokla, utekala som na otvorenie Bazovského, a
chytil ma lejak... Zdanlivo hovoríme o počasí, všakáno. Dôležitá informácia
sa vsunie ako účet pod tanier. Druhou častou Štukinho ponímania vzľahu
medzi ňou a kultúrou sú rozhovory o kultúre. Šťuka ich považuje za veľmi
dôležité, lebo výborne poslúžia jednak sebapropagácii, jednak sú často
onou omáčkou v rozhovore, v ktorom treba zamaskovať skutočné ciele a zámery.
V rozhovoroch o kultúre, ako o nej hovorí naša hrdinka, vôbec nič netreba o
kultúre vedieť. Treba len vediet, čo o nej kto píše - a aj to len bežne.
Robí sa to takto. Štuka, ktorá pokiaľ možno neodoberá domov tlač, nevymešká
príležitosť, aby si ju občas zbežne neprelistovala v podniku, kaviarni či
v knižnici. Z recenzie Šavla Pefčeka v Rozhľadoch a Jozefa Skobu v Kulte
urny sa dozvie, že vyšiel nový román Velemíra Kýchača. Neunúva sa čítaním
ani diela, ani spomínaných recenzií: pozrie si posledné odstavce obidvoch a
na druhý deň medzi rečou utrusi: - Ten Pefček je ale ku Kýchačovmu novému
románu nespravodlivý. Vraj nutkavý sled sebaprojekcií! Myslím, že to preháňa,
nie? Čo myslíte vy, Karolko? Karolko niečo zamrmle, ten román ešte nečítal,
lebo má koniec kvartálu, pričom je svätosväte presvedčený,že Štuka čítala
nielen recenziu, ale aj román - prečo by ináč tvrdila, že recenzia je
nespravodlivá? Šťuka ho v tomto dojme zanechá, blahosklonne uzná, že je
naozaj koniec kvartálu, a nadviaže inde: - Ale rozhodne si nedajte ujsť nový
argentínsky film Na salaši a na paši, má už prísť do kín a je vraj výborný.
Dobre vám radím, zabezpečte si lístky! Tajuplná Šťukina tvár má naznačiť,
že túto informáciu získala najmenej od riaditeľa slovenského filmu a že
ju zveruje Karolkovi ako veľký dar a prejav priateľstva. Pravdou je, že ju
čítala v Hlásnej trúbe v rubrike Jednou vetou. Šťuka v rozhovoroch o kultúre
nikdy nevysloví vlastný názor - jednoducho preto, že sama do priameho a
skutočného styku s kultúrou nevstupuje. Kultúra je pre ňu nástrojom na
celkom iné ciele, na ciele reprezentačné, a na tie isté ciele je oveľa
jednoduchšie a efektívnejšie použiť v rozhovore o nej prostredníka, v
tomto prípade kritiku: nielenže nepotrebuje vynášat vlastné úsudky, (ktoré
by mohli hlúpo vypáliť), ale tým, že kritizuje úsudky iných, stavia sa
bez najmenšieho úsilia ešte aj nad ich úroveň: „Čo ten Svetrík napísal
o Cymbálikovi, to je oveľa správnejšie, ako to, čo napísal v Šichte Mech.
Svetrík máva veľmi dobré postrehy a v tomto článku je ich niekoľko naozaj
trefných." Šťuka si je istá, že každého tak ohúri takýmto a podobným
suverénnym vyhlásením, že nikomu ani na um nepríde sa jej opýtať, prečo
je podľa jej názoru správnejšie to, čo písal Svetrík, ako to, čo písal
Mech. Preto si do podobných viet dosadzuje mená v poslednej chvíli a v ľubovoľnom
poradí: v jeden a ten istý deň ju môžete v inej spoločnosti počut, ako tú
istú vetu vraví - s prehodenými menami. Je teda Šťuka typom človeka kultúru
neužívajúceho, ale využívajúceho. Nehanebne a bez škrupúl.
AKO PREVEROVAŤ KAMARÁTOV
Okrem „účelových priateľstiev", to jest priateľstiev s Mancikou a
Jucikou, rieši Šťuka ešte problém priateľstiev, ktoré sa do manželstva z
obidvoch strán „doniesli". Sú to Šťukine bývalé spolužiačky a
Kaprovi známi, rodáci, spolupracovníci, susedia, atd. Šťuka ich rad-radom v
duchu preberie aby oddelila zrno od kúkoľa, a rozhodla, čo sa bude pestovať
a čo sa vykynoží. Najprv rozdelí známych, ktorí by prichádzali do úvahy,
na:
1. Kaprových kamarátov 2. Štukiných kamarátov,
a porovná, ktorých je viac. Počet je veľmi dôležitý,
lebo Šťuka tu bude hrat presilovú hru: jej vlastných známych, s ktorými sa
budú stretávať, musí byť viac. Prečo? Pretože jej vlastní známi budú vždy
skôr držat stranu jej ako Kaprovi; budú vždy skôr náchylní prisvedčiť
jej ako Kaprovi; budú, slovom - ak by to bolo potrebné - spojencami. Kúkoľ
od zrna sa bude teda oddeľovať predovšetkým medzi Kaprovými kamarátmi.
Kúkoľom sú nasledujúci: A) ktorí tahajú
Kapra do krčmy B) ktorí nemajú radi Šťuku C) ktorí majú na Kapra priveľký
vplyv D) ktorí majú krajšie ženy
Na kúkoľ, takto rozdelený do kategórií, použijú
sa rozličné spôsoby vykynoženia, či aspoň postreku. Kategóriu A, čiže tých,
ktorí tahajú Kapra do krčmy, možno rozdeliť dalej do dvoch skupín: A/1 tí,
s ktorými sa prestane stretávat, ak mu to Šťuka zakáže, a A/2 tí, ktorých
mu môže zakazovať, koľko len chce. Problémom sú, ako vidno, iba tí druhí.
Keď ich nemožno vykynožit, rozhodne sa Šťuka pre postrek jedovatými látkami,
z ktorych HREŠON, JEDOŠON, KRIKON sú omnoho menej účinné ako Štukin obľúbený
prípravok INTRIGON.
Na rozdiel od žien, ktoré, uvidiac nad ránom
na prahu svojho bytu vlastného muža s kravatou nakrivo a klobúkom v tyle, skríknu:
Tak ty si bol s Pupušom navštívit chorú Pupušovu babku, čo?! Dám ti ja
babku! Pupuš viac neprekročí prah môjho domu! - Šťuka vie, že o prekročení
prahu nesmie byť reč, ba práve naopak. Pupuš patrí do skupiny A/2, čiže
medzi ťých Kaprových kamarátov, ktorých môže Šťuka zakazovať. koľko
len chce. Kedže sa s nimi Kapor neprestane stýkať, je lepšie, ak je tento
styk pod Štukinou kontrolou. Pupuš teda musí chodit k nim, Kaprovcom, a pokiaľ
možno sa aj pitie má odohra medzi štyrmi stenami Kaprovho bytu. Šťuke neostáva
teda nič iné, ako byť k Pupušovi milá a pozývat ho. To však, pochopiteľne,
celkom nezabráni, aby sa Pupuš s Kaprom nestretol „v meste", po krčmách.
V tomto prípade nasadí Šiuka do hry INTRIGON (nerozriedený). Kúra trvá štyri
týždne. Prvý týždeň Štuka sa skamaráti s Pupušom. Druhý týždeň Štuka
príde domov neskoršie a na Kaprovu otázku, kde bola, vyhlási len tak na pol
úst: - Ale stretla som pred Manderlákom Pupuša, išli sme na dve deci. - Čože?
- zreve Kapor. Šťuka začudovane: - A čo? - Čo ty máš čo chodit s Pupušom
na dve deci? - Chcela som to skúsiť. - Čo? - Či je to také ohromné, ako vždy
vravíš. A vieš, že je? Už sa ti nečudujem! Piť s Pupušom je radost! Tretí
týždeň Šťuka ešte raz narafičí stretnutie s Pupušom, a hoci na ňu dotyčný
rozpačite vyvaľuje oči, vždy ho dostane k poháriku. Kapor sa rozzúri a
vynadá Pupušovi. Pupuš sa bráni a tvrdí, že on Šťuku nikam netahá: - Hádam
chceš povedat, že moja žena pozýva teba? - Nuž... - Aké nuž!! No dovoľ!
To som od teba nečakal! To je neslýchané! Mojej žene dáš pokoj, rozumieš!
Štvrtý týždeň si ešte vždy prikladá obklad na sinku.
Kategória B čiže tí, ktorí nemajú radi Štuku,
sú zvlášt nebezpeční. Odhovárali Kapra od sobáša, takže ostro sledujú
všetko, čo by mohlo potvrdit ich zlé predpovede. Šťuka sa usiluje, aby
Kapor pre nich nemal čas. Ak sa jej to nepodarí, dbá, aby sa pokiaľ možno
Kapor s ľudmi tejto kategórie nikdy nestretával osamote, ale aby ona, Štuka,
bola vždy pri tom: v jej prítomnosti ju už naozaj nemôžu oklebetit.
Kategóriu C by bolo chybou zlikvidovať. Načo?
Práve naopak: rovnako, ako je nebezpečná, môže, na druhej strane, výborne
poslúžiť - pravda, ak ju ovládneme. Ovládnuť ju treba bezpodmienečne, a
vtedy sa z nej stane jeden z najúčinnejších nástrojov pri ovládaní Kapra.
Len čo Šťuka zistí, že Cyrilko má na Kapra obrovský vplyv, pri najbližšej
príležitosti mu so sprisahaneckým výrazom povie: - Cyrilko, musíš mi pomôct.
- Veľmi rád... o čo ide? - Kapor chce ísť na dovolenku do Dedíc a ja do
Blbíc. Jediný človek, ktorý ho môže presvedčiť, že v Blbiciach je krajšie
ako v Dediciach, si ty. Máš na neho taký vplyv... to je obdivuhodné. Ako to
robíš? Cyrilko, polichotený, pocíti, že v tejto chvíli sa stala otázka
Dedice či Blbice otázkou jeho vlastnej prestíže a presvedčovacích
schopností : - Poviem mu, ale naozaj neverím, že by som práve ja mal na neho
taký vplyv. - Práve ty! Čokoľvek robí, vždy mi hovorí, ešte sa poradím
s Cyrilkom! Cyrilka zaleje blažený pocit pýchy: - Ale nevrav... no, pokúsim
sa. Od tohto okamihu je v klepci vlastnej samolúbosti: ak pôjdu Kaprovci do
Dedíc, je to jeho, Cyrilkova, osobná blamáž pred Šťukou. To sa nesmie stať,
pomyslí si Cyrilko a na čele mu naskočí vráska odhodlania. Šťuka len na
to čakala; zaáakuje a pokojne ide domov. Nemusí už doma o Blbiciach stratiť
slovo.
Kategória D je chúlostivá. Udržiava sa v
potrebných hraniciach a medziach taktiež INTRIGONOM v ľudovom balení a
jednoduchom (ale osvedčenom) zložení: trocha chvály, veľa hany. - Karolko má
peknú ženu,-povie Šťuka, - však? - Hej, - povie Kapor. - Aj ja si myslím.
- povie Šťuka, - celkom neprávom o nej každý hovorí, že vyzerá celá ako
vyklbená. Má síce hrubé klby, ale to sa u žien, čo majú nohy trocha do X,
stáva dosť často, takže... A tak dalej a tak ďalej. Kapor sa postupne
dozvedá o všetkých nedostatkoch Karolkovej ženy, ale tak, že nezbadá úmysel.
Každú vetu, týkajúcu sa kategórie D, bude Šťuka. bezpodmienečne začínat
kladným tvrdením, a rozprava o nedostatkoch bude sa vždy končiť slovami:
-... ale hádam to nie je taký nedostatok, čo myslíš? Čím vehementnejšie
bude Šťuka bránit Karolkovu ženu, tým opatrnejšie bude postupovat. Unáhlené
hanenie by spôsobilo pravý opak: Kaprov úsmešok a otázku,,,hádam nie si žiarlivá?!"
Takýto výrok by pre Šfuku znamenal šachmat.
|
