Šťukologia dvanásta (posledná)  - o citlivých témach

TEORIA PRVÝCH TROCH MINÚT

Kapor má frajerku a čo urobí Štuka? Predovšetkým ide, otvorí domácu lekárničku a zje meprobamat. To je prvý a nevyhnutný krok každej rozumnej Štuky, ktorá dobre vie, že čokolvek na svete urobíme v prvých troch minútach prvého popudu, je nevyhnutne zlé. V prvých troch minútach po tom, čo sa Šťuka dozvie, že Kapor má frajerku:

1. vylepila by Kaprovi zaucho 2. dostala by hysterický záchvat 3. urobila by Kaprovi sériu scén, ktorou by vymohla od neho siub, že okamžite likviduje celý prípad 4. išla by vyfliaskať Tú Beštiu.

Šťuka, vycvičená v teórii Prvých Troch Minút, všetko toto v sebe potlačí a ide, ako sme si povedali, po meprobamat. Potom si sadne do kresla a začne rozmýšľať. Tým je všetko zachránené: to, čo urobíme, keď o veci porozmýšľame, je vždy omnoho lepšie ako to, čo urobíme pred rozmýšľaním.

TAKTIKA PROTI TEJ BEŠTII 

Keď meprobamat začne účinkovať uvedomí si Šťuka, že nastáva jedno z najtažsích období v jej živote: bude musiet robit presný opak toho, čo sa jej bude chcieť robit. Bude sa jej chcieť - a ešte sa jej vždy chce - uskutočniť niektorý z predošlych bodov. Vyzerá to tak jednoducho! Vykričat sa, urobiť škandál („nie som ti dost dobrá?!"). Kapor poprosí o odpustenie a vec je zlikvidovaná. Naozaj? Skôr - budme presní - je zatisnutá, lebo všetky akcie, vymenované v predošlých bodoch, môžu mat iba dva výsledky: A. Kapor sa s Tou Beštiou rozíde Hurá! Čo chceme viac, zdá sa. Iba zdá: lebo to nie je také jednoduché. Kapor sa s Tou Beštiou rozíde „v rozpuku lásky", ako sa vraví, vo chvíli, ked dobrodružstvo je alebo na začiatku, alebo na vrchole zaujímavosti. Rozíde sa „na zásah zvonka." Výsledkom je gloriola mučeníctva a nasledujúci romantický obraz: Kapor a Tá Beštia sa cítia mučeníkmi, ktorí priniesli obeť na oltár Rodiny. Pretoze sa nestretávajú, ich láska rastie, a tak snívajúc jeden o druhom, vidia sa v duchu čoraz krajsí a žiadúcejší. Šťuka niečo povie, a Kapor si hned pomyslí: Ona by to nikdy nepovedala... Ak je Šťuka neupravená a unavená, Kapor si myslí : Ona by nikdy tak nevyzerala...Isteže by nevyzerala, lebo veru na rande sa každá žena upraví: a Kapor videl Tú Beštiu iba na schôdzkach, teda v sviatočnej situácii. Keby ju uvidel potom doma, musel by priznať, že je ešte neporiadnejšia ako Šťuka. Náhly, násilný rozchod na nátlak zvonku zvyčajne vyvolá opačnú reakciu: láska medzi tymi dvoma sa prekážkami značne utuží a ak bolo očarenie dostatočne silné, môže viest časom k násilnej protiakcii zo strany Kapra - Kapor bude Tú Beštiu postrádať tak silne, bude pocitovat po rozchode také náhle vákuum, že podľahne klamnému pocitu, že bez Tej Beštie nemôže žiť. Situácia vyvrcholí rozchodom so Štukou. Druhý výsledok môže byť ten, že: B. Kapor sa s Tou Beštiou nerozíde Nerozíde sa s ňou, bude sa s ňou nadalej - tajne - stretávat, ale zato niektorý z bodov 1 az 4, ktoré Šťuka proti nemu v záchvate zúrivosti použila, na neho zapôsobí nezabudnuteľným dojmom. Obraz Šťuky, ako sa na neho vrhá s tvárou znetvorenou úšklabkom, sa v ňom vynorí vždy, len čo si pomyslí, že by predsa len nemal robiť to, čo robí. Tento obraz ho naplní pocitom, že je vlastne chudák, čo má za ženu hysterku, a také malé dobrodružstvo je nielen darčekom, ktorý si veru môže dopriať ako odškodnenie za to, že vydrží doma s chorobne žiarlivou, hysterickou ženou, ale je to dokonca nutnost: ved by ináč prišiel doma o rozum! Ved by ináč nevydržal počúvať tie lamentácie! ved' on takto vlastne zachraňuje manželstvo! Pekná demagógia, však? Máte pravdu. Pravdaže je Kaprova úvaha postavená na hlavu; pravdaže je demagogické tvrdiť, že Šťuka je hysterická, a neuvedomit si, že ju niečo ta doviedlo a že nebyť toho, bola by úplne pokojná. Ale je zaujímavé, že u 99 % mužov je táto logika celkom bežná: - Moja žena je neznesiteľne hysterická! Včera mi urobila taký výstup! - Prečo? - Prišiel som nadránom domov, vieš, oslavovali sme - - Bol si opitý? - Bol, ale ty by si nebol, keby si mal hysterickú ženu?! V prípade, že Štuka urobí scénu, či seriál scén, môže si byť istá, že výsledok bude len jeden: ona bude tá zlá a Kapor bude ten chudák. Čím viac mu bude vyčítať, čím častejšie mu bude vyhadzovať na oči jeho previnenie, tým skôr sa on bude cítiť v práve ju klamať: skúste žiť s mojou ženou! Skúste počúvat tie neprestajné náreky a nadávky, aký som ja zlý a nevďačný a bezcharakterný. To by nevydržal ani svätý! Čudujete sa potom, že mám frajerku! Veď si musím pri niekom aj trocha vydýchnuť! To je všetko, čo by Šťuka získala, ak by urobila to, čo jej diktuje inštinkt v prvých troch minútach od prvého popudu.

ČO ROBIŤ ? VYČKAŤ !

Ale Šťuka sa ovláda. Meprobamat zaúčinkoval, Šťuke sa vyjasnil mozog a dal jej prvý príkaz: zložiť z hlavy klobúk a nikde nejsť. Lebo Šťuka už-už stála v predsieni, rozzúrená a pobúrená, a dávala si na hlavu klobúk: treba sa ísť okamžite vyzúriť a posťažovať ku kamarátke! Netreba, povedal mozog, usmernený chémiou. Treba ostat doma. Netreba ísť ku kamarátke, lebo ešte nie je jasné, či o tom má kamarátka vôbec vediet. Je pre Štuku výhodné, aby sa záležítosť rozchýrila? Rozhodne nie, lebo tým by utrpela prestiž rodiny. Kapor robí kariéru... prestíž rodiny je v takom prípade náramne háklivá vec. Načo ju-ľahkomyselne - a vlastnými silami - nabúrať? Možno dobrodružstvo s Tou 8eštiou nie je nič vážne. Možno sa dá zlikvidovat interne, potichu a nikto sa nemusí nič dozvedieť. Špinavá bielizeň sa má prať doma... Šťuka dá dolu klobúk, ide do izby a rozmýšľa dalej. Treba sa pozriet na situáciu triezvo, myslí sí. Len nijaké tragédíe! Uvážme situáciu. Aké je moje manželstvo? Priemerné, skôr dobré. Vnútri manželstva niet nijakého dôvodu, ktorý by nútil Kapra hYadat si inú ženu. Naznačoval v poslednom čase Kapor niečo také, že nie je spokojný, že mu niečo nevyhovuje, vyzeral, akoby sa chystal na rozchod? Nie. Je taký ako vždy, celkom miý (ba možno aj milší), manželstvo je stabilizované. To je prvý, mimoriadne dôležitý záver. Znamená to, že Kapor nemá ľúbostné dobrodružstvo preto, že sa mu znepáčilo jeho manželstvo. Z toho vyplýva, že ide naozaj o dobrodružstvo, o „náhodné vybočenie"', o akési extempore, ktorému sa Kapor neubránil, a nie o zámer nájst si novú ženu. Kaprova milota doma (z pocitu previnilosti) naopak svedčí o tom, že si Kapor neželá, aby dobrodružstvo zasiahlo jeho manželstvo a rodinný život, že ho považuje za nepodstatnú a okrajovú príhodu. Putá, ktoré medzi sebou a Kaprom Štuka za tie roky vytvorila, spoločné ciele, deti, domov, materiálne zväzky a príjemné ovzdušie domácnosti, to všetko sa ukazuje dosť siné. Ked' na základe Kaprovho správania oklasifikuje Štuka triezvo situáciu ako pohotovosť iba prvého stupňa, bude dalej rozmýsaať o prostriedkoch obrany, primeranych ešte nevelkému rozsahu pohromy. Čo treba urobiť predovšetkým? Vyčkat. Neprikladať veci veľký význam. Vyčkať je najťažšie - ale zvyčajne najúčinnejšie. Všetko na svete sa zunuje, aj frajerka. Ked Tá Beštia vyčerpá svoj repertoár rečí a záujmov (a to nebude dlho trvat), reči, situácie a zážitky sa začnú opakovať a nevyhnutne nastane nuda. Dobrodružstvo stratí charakter dobrodružstva, stane sa každodennosťou, stratí pôvodný účel: už ma to tak nebaví, a vlastne ani nemám kedy . . , už to nevydržím, lietam medzi domom a frajerkou, a ešte tá robota . . . to už nie je pre mňa . . . a keby aspoň bola zábavná, ale začína sa opakovat...a začína hovoriť o rozvode, bŕŕŕ . . . Šťuka tu znova použíje metódu, aká sa jej už raz osvedčila: počká, kým si to Tá Beštia s Kaprom rozhádže sama, a to tým, že si so Štukou vymenia úlohy. Štuka bude pekná, pokojná a povznesená, zatiaľ čo Tá Beštia stratí ťrpezlivost a začne robiť: manželské scény:

- Kedy sa už rozvedieš?! - Ty ma nemáš rád! - Ty ma chceš nechať?! - Si klamár! Lúbiš svoju ženu! Prečo jej to už nepovieš?! - Rob niečo! Vyrieš to už! Ja to takto nevydržím! - Nebudem hrať druhé husle! Ako si to predstavuješ?!

Toto je nejaká zábava? zúri v duchu Kapor. Na toto má mat človek frajerku?! Scény môžem mať aj doma, na to nepotrebujem nerváky s tajením, organizáciou schôdzok, stratou času . . . Do čerta. Nahnevaný unavený Kapor sa vráti domov. Doma ho čaká príjemná žena, deti, teplá večera. No nie som blázon? pomyslí si. Čo mi chýba? Šťuka, aká je milá .. . a tamtá, čo dnes vystrájala! A pred Kaprovými očami sa mihne nezabudnuteľný obraz tej druhej, ako sa na neho vrhá s tvárou, netvorenou zlosťou. Všetko, čo má začiatok, má aj koniec; túto banálnu pravdu Šťuka využila úspešne tým, že dala veciam čas, aby dospeli k prirodzenému zániku. Tušila, že len čo dobrodružstvo prestane byiť pre Kapra zábavou a stane sa otravou, uvedomí si, že ho nič nenúti, aby v ňom pokračoval. Urobí koniec, a bude dalšie dva roky neuveriteľne dokonalým manželom. Šťuka usúdi, že Kaprove malé extempore značne upevnilo ich manželstvo. Kapor sa ním spočiatku trocha osviežil, omladol, prestal byť všedný, unudený a ufrfľaný (to je prvá výhoda) - a potom, ku koncu, si uvedomil to, čo by si ináč neuvedomoval a nedoceňoval - že má totiž výborné manželstvo, v ktorom sa mu dobre žije (druhá výhoda). Keby mu Šťuka nedovolila, aby si to overil, žil by v pocite, že iné ženy a iné manželstvá sú zaručene lepšie ako jeho a že ho život ukrátil; a na kom inom by si vylieval zlosť ako na Šťuke? Takto sa presvedčil, že to, čo je zdaleka také lákavé, zblízka nie je nič zvláštne, a že iné ženy napokon nie sú o nič lepšie ako tá jeho. Prečo by teda menil?

OTÁZKA DOSTOJNOSTI

 Krízové obdobie, ktorým prešlo Štukino manželstvo v období Tej Beštie, azda najväčšie nároky kládlo na Štuku v oblasti dôstojnosti. Šťuka cítila, že strata dôstojnosti by znamenala stratu všetkého. Krik a scény sú rovnako prejavom slabosti, neistoty vlastného postavenia a nedostatku sebaúcty, ako prosenie, zaprisahanie, vymáhanie vernosti a lásky. Tým, že sa Štuka dozvedela o Kaprovej nevere, ocitla sa v chúlostivom postavení: ako sa ku Kaprovi správat v každodennom styku? Prvou zásadou, ktorú si prísne prikázala, je udržať doma doterajšiu atmosféru. Výdatne jej v tom pomohla prítomnost detí: deti sa nemajú zapletať do kríz medzi rodičmi. Tento bohumilý dôvod Štuke veľmi dobre poslúži, aby mohla nadalej byt ku Kaprovi milá, správat sa ako doteraz a pritom nestratit dôstojnost. (Robím to kvôli detom.). A milá k nemu byť musí - príjemné ovzdušie domova je jedinou protilátkou proti Tej Beštii. Ak má byt Štuka ku Kaprovi milá, musí sa, pochopiteľne, vyhýbať rozhovoru „o tej záležitosti". Každý rozhovor, ktorý by sa týkal Kaprovej nevery, by nútil Štuku zaujai k nej stanovisko, čiže povedať áno alebo nie. Kedže Štuka chce, aby Kapor vytriezvel sám, nie na zásah zvonka, nemôže povedať nie, ale ani áno nepovie - nedá predsa tým dvom požehnanie. Štuka usúdi, že najtaktickejšie bude čím dlhšie sa tvárit, že nič nevie, a ak sa už nebude dať utajit, že vie, tváriť sa pokial možno záhadne a neurčito. Ak si Kapor nebude načistom, čo si o tom všetkom Štuka myslí, bude čoraz nepokojnejší a bude sa čoraz väčšmi báť: „Je to čudné, že nič nehovorí . . . je taká tajnostkárska . . . bohvie, čo jej chodí po rozume.. . hádam nekuje pomstu?! .. . keby radšej kriča!a, aspoň by som vedel, na čom som...  Dalšou zásadou je prehlbenie osobného života. Šťuka zavrhne spôsob, akým sa správala Cecília, ked jej muž bol neverný: zavesila sa na neho ako popínavá rastlina, všade s ním chodila, ani na okamih ho nepustila, nechala tak všetky vlastné záujmy a len sa úpenlivo pozerala celé dni na svojho zákonitého. Cecíliin muž z toho dozrel pre psychiatriu, kde tvrdil, že mal neprestajne nutkavý pocit, že za ním niekto stojí. Pretože zabudol dodať, že naozaj stál, nechal si ho tam. Práve v manželskej kríze sa Šťuke veľmi zíde, že sa v mladosti nesústredovala iba na čakanie na lásku, ale že pestovala kadejaké záujmy (ktoré ju mali, pravda, napokon prilákať). V čase, keď je Kapor zaujatý Tou Beštiou, usiluje sa Šťuka dokázať, že je natoľko silnou osobnosťou, že vie mať pekný život aj bez Kaprovho pričinenia.

Venuje sa znova športu, chodí na koncerty a do divadla, a stretáva sa častejšie ako inokedy so známymi. Pomáha jej to premôcť chuť neprestajne v duchu omieľať situáciu a svoj pocit ukrivdenia a zlosti. Na verejnosti sa musí premáhať, to ju núti k silnej sebadisciplíne, ktorú teraz potrebuje väčšmi ako inokedy. Záľuby a záujmy jej takisto pomáhajú dosiahnuť potrebný nadhľad na vlastný osud: súc otvorená svetu, nesústreďuje sa Šťuka iba na svoj vlastný osud, a premáha tak nebezpečenstvo tragického egocentrizmu. Nevidí sa jej, že jej osud je jedinečný a najstrašnejší zo všetkých, že to, čo sa deje v jej manželstve, veští prinajmenšom koniec sveta; naopak, triezvo pozoruje iné manželstvá, a má tak príležitosť usúdiť, že jej prípad je banálny a vcelku bežný. Snaha odtragičtiť či oddramatičniť veci je jednou z charakteristických pre Šťuku vôbec. Vie, že keby na Kapra zahrala tragickú hrdinku, možno by sa jej podarilo vzbudiť v ňom toľko súcitu, že by sa „polepšil". Ale súcit je to najstrašnejšie puto: ten, kto je ním sputnaný, začne toho, koho poľutoval, skôr alebo neskôr nenávidieť. A čo s mužom, ktorý ostane, ale nenávidí! Tragický tón sa teda v období krízy nesmie objaviť. Neustály Šťukin pokoj je imponujúci a svedčí o sile; a Šťukine záujmy sú dobrou konverzačnou témou s Kaprom, ktorý je taký rád, že reč nie je „o tom", že sa pokúša byť v krízovom období aspoň spoločníkom a radcom. Šťuka svojím nadľahčeným postojom dáva najavo, že Tú Beštiu neberie vážne a že predpokladá, že ju vážne neberie ani Kapor, lebo, ako on i Šfuka dobre vedia, nejaké to rozptýlenie si človek sem-tam môže dovoliť. Túto atmosféru tichého porozumenia medzi manželmi - ako Šťuka správne predpokladá - Tá Beštia rýchlo vycíti. A neznesie ju, vyprosí si ju. A začne byť ona - tragickou hrdinkou. Nevie, že tragické hrdinky vždy prehrávajú.

KUFOR DO RUKY 

V tomto nestálom svete, kde troška nestálosti svedčí o stálosti (ako to povedal ten anglický psychológ „troška nevery upevňuje manželstvo"), môže však predsa len napokon raz nastať situácia, ktorá postaví Šfuku pred skutočnosť, že v dnešnom svete niet v ničom definítívy: pred rozvod. Kapor, doteraz taký rozumný, prišiel do veku, v ktorom sa mu zazdalo, že sa neodolateľne blíži staroba; len čo si to uvedomil, stalo sa mu to, čo mnohým iným starnúcim mužom: začal zachraňovať svoju mladost cudzou mladosťou. Stratil hlavu pre Zajačika. Zajačik je hlúpučké stvorenie s podmaľovanými očami, osím driekom a dravou bezohľadnostou. Imponuje mu, že ako píska, tak tancuje ten chlap s bruškom, ale aj s autom. Kapor sa začne učit moderné tance, začne chodit do pary a doma vyhlási; že odchádza za hlasom svojho srdca. Štuka mu dá mlčky kufor a nedá súhlas k rozvodu. Dá mu kufor; nenechá si Kapra doma, lebo tentoraz musí byt spôsob vytriezvenia oveľa drastickejší. Drastický spôsob vytriezvenia spočíva v tom, že Šťuka pomôže Kaprovi prežiť ešte raz mladosť úplne so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj s patričnou romantikou. Romantika mladosti spočíva napríklad aj v tom, že Kapor zamladi nemal kde bývat. Rád o tom neskôr rozprával vo svojom kompletne zariadenom byte priateľom: „ojoj, to boli časy... slobodienka..: mal som len malý kufríček a raz tu, raz tam. : , raz ma prichýlili kamaráti, raz som bol v podnájme... človek sa cítil voľný, mal krídla . . ." Štuka mu s radosťou tú slobodienku dožičí. Ale napodiv, to, na čo Kapor s takou nostalgiou spomínal ako na najštastnejšie obdobie života, nebolo už o dvadsat rokov také ohromné ako kedysi. Podnájmy, ktoré mu núkali, sa mu videli alebo malé, alebo vlhké („tam nemôžem, Zajačik môj drahý, pochop, mám ischias"), alebo bytná bola nepríjemná, a ked sa napokon v jednom usadil, chýbal mu televízor, rádio, skriňa na spisy, sprcha, teplá voda . . . Romantika sem, romantika tam, Kapor postupne zistil, že zvyk na pohodlie, ktorý doteraz u seba ani nepobadal, sa nedá ničím nahradiť. Zajačikova láska, zohrievajúca ho večer, nezabránila, aby ráno nevstával v studenej izbe s lámkou, a aby z ničoho nič strašne nezatúžil po bryndzovych haluškách, ktoré nik tak nevie navariť ako Šťuka. Návrat domov sa stal už len otázkou času. Šťuka kalkulovala správne: pohodlie u Kapra preváži všetko. Ani najhorúcejšia láska nepremôže nepríjemný pocit námahy, akú si vyžaduje každý nový začiatok: pri myšlienke, že musí znová šetriť na družstevny byt, do ktorého by sa so Zajačikom nastahoval, že Zajačik má ešte dva roky štúdia a že ho bude treba živiť, že teda on, Kapor, musí znova nahonobiť všetko, od nábytku až po varechu, Kapor zlyhal. Zajačik sa mu zazdal trocha drahou koristou, a zatúžil vrátiť sa do hotového. Metóda „kufor do ruky" celú záležitost, ako vidno, podstatne skrátila. A pretože si bola Štuka takmer istá, že žiadosť o rozvod, ktorú Štuke na začiatku aféry so Zajačikom Kapor predniesol, takto spľasne, nedala vtedy na rozvod súhlas. Povedala, že si to rozmyslí, že je to vážna vec a že treba vyčkať, ako sa veci vyvinú. Vyvinuli sa.

DA CAPO AL FINE 

Ale uvážme všetky možnosti, aj tú najhoršiu: že sa Štukino manželstvo z nejakých dôvodov predsa len rozbilo. Čo urobí Šťuka, opustená, uprostred života, ako sa vyrovná s touto veľmi zlou situáciou? Veľmi zlou, lebo čo teraz? Je morálne, spoločensky, finančne poškodená. Je staršia a má menej možností druhý raz sa vydať. Musí začínať znova va veku, kedy sa začína ťažko, musí sa prispôsobiť celkom novej situácii v rokoch, kedy sa prispôsobovacia schopnosť zmenšuje. Ale Šťuka by nebola Šťukou, keby si napokon nevedela poradiť. Pozrie sa na seba do zrkadla a usúdi, že sústavná starostlivost o zovňajšok, ku ktorej sa od mladosti nútila, sa teraz rentuje: je ešte pôvabná a žiadúca. To značí, že má nádej na nové manželstvo. Má však na druhej strane dve deti a štyridsať rokov; hľadanie nového manžela nebude také jednoduché ako pred pätnástimi rokmi. Teraz by potrebovala partnera medzi 40 a 50 - a koľko je takých, čo sú v tomto veku voľní? Určite menej, ako kedysi tých medzi 20 a 30. Organizovať nové manzelstvo nebude ani ľahké ani jednoduché. Ale dovtedy treba nejako žít. A dobre žít, lebo spokojná, pokojná a sebestačná žena si nájde partnera určite skôr ako taká, na ktorej vidno, že kŕčovíto zháňa vydaj ako existenčný záchranný pás. Šťuka usúdi, že prv ako sa začne obzerať po novom manželoví, musí sa finančne zabezpečit, aby nebola nútená vydat sa za každú cenu. Poradie doležitosti plánovaných akcíí je teda podľa Šťuky:

1. existenčné zabezpečenie, 2. hľadanie nového partnera

Štuka, ako vieme, sa svojho času vzdala vlastnej kariéry v zamestnaní v prospech Kaprovej kariéry, ktorú pomáhala budovat. Teraz usúdi, že miesto, ktoré má u Čučoriedku, bolo síce ideálne „teplé miestečko", kým bola vydatá a nezáležalo jej na postupe, ale teraz nestačí. Teraz potrebuje nasadiť všetky sily a preraziť vyššie. A kto jej v tom pomôže? Najlepšie nadriadený Orech. Orech by ma mal dostať na generálne riaditeľstvo, pozná sa tam s Orešískom . . . musím prehovoriť s Orechom, rozhodne sa Šiuka. Kde? Na výročnej podnikovej schôdzi. Schôdza má byť o štvrtej. Je o desat minút štyri, sedíte v závodnej jedálni a čakáte, kedy sa začne. Obzeráte sa, sem-tam zakašlete, zamrvíte sa na stolíčke. Strácate čas. Vravíte, že na schôdzu ste muselí, a čo už, preboha, máte zatiaľ robiť?! Opakujem, strácate čas. Lebo možno robit všeličo. Napríklad to, čo robí Šťuka. Vravíte že nič nerobí, lebo tu ešte ani nie je? Tak to vidíte: už v tom, že tu ešte nie je, už v tom je kus jej roboty - roboty hľavou.

VY LEN PRICHaDZATE, ALE ŠŤUKA VSTUPUJE

 Dve minúty pred štvrtou sa otvoría dvere, Šťuka sa rozhliadne po takmer zaplnenej miestnosti, veselo zakýva niekomu vpredu, ide pevným krokom uličkou a zastane v bodrom očakávaní a predstieranej ...

Čože? Že to už poznáte? Že viete, ako si Šťuka sadne, čo povie a čo urobí? Aj to, čo urobí potom a akú taktiku na to použije? Výborne. Dakujem. Potom, ako vidieť, naše putovanie splnilo svoj účel...