3. kapitola - NUMEROLOGIA.XYZ

Šťukologia tretia - Vám vyberie manžela ...

DOŽIČTE MANŽELOVI, ABY VÁS NIEKOMU PREBRAL

Tak sa Štučka nevydáva skôr ako naozaj dospeje a stane sa Štukou: má už v tom čase ustálenú predstavu o tom, čo vlastne od manželstva očakáva. Poučená svojimi neštastne vydatými a rozvedenými kamarátkami, nevezme si, ako vieme, svojho Svalovca. Dá však dobrý pozor, aby si ho-alebo jemu podobného chlapca-udržala až dovtedy, kým sa nenájde muž, súci podla štukovských kritérií na manželstvo. Svalovec jej jednak pomôže príjemne vyplnit čas, kým sa takýto muž nájde, jednak prevezme po parte - z ktorej už Štučka vyrástla - funkciu vhodného pozadia. Budúci manžel - nazývajme ho pán Kapor - ju musí spoznat ako obletovanú ženu, aby sa po konečnom vítazstve (Štukinom, pravdaže, ale to sa on nedozvie) cítil vítazom dvojnásobne, presne tak, ako sa ním cítil Svalovec, keď Štuku „uniesol parte".

PRAVÝ MOMENT PRE VYDAJ

Zatiaľ čo Štučka chodí so Svalovcom popoludní do cukrárne a večer do kina, týždne a mesiace plynú, zo Štučky sa stáva absolventka školy a napokon novopečená zamestnankyňa podniku; jej život sa konsoliduje a klady stavu slobodného, ktoré si ešte pred niekoľkými rokmi vymenúvala s takým opojením, sa ako zázrakom zmenili na zápory:

a) výhodné finančné pomery? Dobre, kym som bývala u rodičov; ale teraz mám garsónku a platím sama nájom, plyn, elektrinu . . . keby som bola vydatá, mali by sme na tie isté účty dva platy. A na auto si sama nenašetrím.

b) možnost hľadat si vhodnejšieho partnera . . . Už som sa nahľadala dost, nie? Pomaly som už unavená . . .

c) možnost cestovat, obliekai sa, pružnosť životného štýlu, nezávislost? Pch! Dva razy som takto cestovala sama na dovolenku k moru, a už nikdy viac!

Tá otrava, byt závislá na tom, či sa tam s niekým zoznámim, kto by so mnou šiel večer tancovat! Človek iba tŕpne, akú bude mat spoločnost, a aby vôbec nejakú mal! A každý si dovoľuje, keď som sama! Každý si myslí, že som si „prišla užit". Nikdy viac! Mala som radšej zobrat so sebou Svalovca . . . Ale ked som si myslela, že sa tam zoznámim prinajhoršom s Hallydayom! Oblečená som bola, nezávislá tiež, lenže tá nezávislost sa začína nápadne podobat osamotenosti . . . Nebude to už raz tak, že „klady slobodného života" sme pomaly vyčerpali? Zdá sa. Poobzeráme sa teda po kladoch vydaja. Vo chvíli, ked začne byt Štučka svojou slobodou unavená - a až to je pre ňu ten pravý moment pre vydaj - vystupuje do popredia pán Kapor. Pán Kapor tu, pravdaže, už nejaký čas je. Existuje na pozadí Štučkinho života ako jeden z pracovníkov podnikového riaditeľstva jej podniku, ako jej športový irištruktor, ako jej bývalý dielovedúci, ako . . . Slovom ako jej
nadriadený. Nadriadený postdvením, majetkom, vedomostami, prestížou . . . Niečím z toho, alebo všetkým dokopy.

Je tu, ale Štučka ho dosiaľ nevnímala. Bola mladá a pochabá, prečo by si všímala toho nijako nie pekného chlapa? Bola ešte vo veku, kedy jej kamarátky nad takým ohŕňali nosom a ona tak isto: kto nemal bronzový plavárenský odtieň, nebol človek, nie to ešte chlap. Ale čas plynul, hodnoty sa pomaly menili . . . A Štučka začínala chápat kamarátky, rozvádzajúce sa so svojimi Svalovcami. Jej vlastný Svalovec - s ktorým na štastie nebola zosobášená - sa tiež menil. Ak sa Štučke pri prvej zmrzline zdali jeho reči neodolateľné, pri desiatej sa začali opakovať, pri tridsiatej ich poznala naspamäi a pri pätstej ju dráždili tak, že sa ich naučila nevnímaiť. Ak prvé týždne a mesiace vzbudzoval Svalovec ako jej partner všade obdiv, neskôr si všetci na to zvyklí a efekt prestal byf efektom. Ak spočiatku Štučku rozochvieval Svalovec svojou mužnostou a krásou, o nejaký čas videla skôr jeho prázdny pohľad, sebectvo a rozmaznanosť ľahkými úspechmi u žien.
Svalovec či jeho nástupcovia ju začali unavovat; bolo ich treba stále udržiavať, pripútavať, triumfovat . . . a ani za to veľmi nestáli. A tak jedného dňa Štučka zistí, že Svalovec ako taký dohral celkom definitívne svoju úlohu.

VOĽTE TOHO, KTORÉMU SA PÁČITE, NIE TOHO, KTORÝ SA PÁČI VÁM

Pán Kapor je pravým opakom pána Svalovca. Prvý rozdiel - a značný - je vo výzore. Ak je Svalovec väzba a nádhera, je pán Kapor nenápadný chlap, za ktorým by sa človek na ulici nielenže neobzrel, ale ani si ho nevšimol. Výborne, vraví Štučka (pardon, Štuka v úsudkoch, ktoré teraz vysloví, sa zreteľne objaví, ako sa jej názory zmenili od čias, ked mala osemnást). Výborne. Chlapovi, ktorý vyzerá ako Kapor, sa budem ja zdať krásavicou. To je jedna výhoda. Druhá je v tom, že sa za ním nik neobzrie. Teda ani nijaká žena: v manželstve treba pokoj. Kefže Kapor nebol nikdy taký prítažlivý zovňajškom, aby ho to v mladosti nútilo profesionálne sa zaoberať ženami, mal dosť času na to, aby sa profesionálne zaoberal svojím povolaním: v čase, kef je Svalovec stále ešte iba korzovým idolom, je Kapor už pomaly „niekým" vo svojom odbore. Potichu a usilovne si buduje svoje postavenie v podniku, kde pracuje, a je tam známy ako dobrý odborník a poriadny človek, ktorý nepije, neintriguje a možno sa na neho vo všetkom spoľahnút. Slovom typ, o ktorom osemnástročná vravieva :

- Taký mumák!
- Taky nezaujímavý!
- Taký nemožný!
- Taký ujko!

Štučka to vravievala tak isto, kým mala osemnást. Ale dnes ich nemá, a uvažuje už podstatne inak. Asi takto:

ČO JE MANŽELSTVO ?

Manželstvo je inštitúcia, v ktorej sa mám mať lepšie ako za slobodna. Vychádzajúc z tejto definície, určí si Štučka svoje požiadavky presnejšie: čo pre mňa znamená mať sa lepšie ako za slobodna?

Znamená to:
a) mat lepšie existenčné podmienky
b) maf vyššiu spločenskú prestíž
c) mat príjemné životné prostredie
d) mat životnú oporu v spoPahlivom partnerovi

Ked si Štuka takto bez škrupúľ určí požiadavky, pozrie sa ešte raz na Svalovca, s ktorým momentálne chodí, z hľadiska jednotlivých bodov.

a) Svalovec nič nemá, lebo všetko dá na parádu a kaviareň. Keby som si ho vzala, zarábala by som iba na jeho drahé cigarety. Akurát.
b) Svalovec trávil privela času na plavárni predvádzaním bicepsov dievčatám, aby sa mohol vážne venovat nejakému štúdiu. Výsledok je, že dnes má podradné miesto.
c) Príjemné životné prostredie by sa teda asi skladalo zo zvád o peniaze (nemôžeš si dať v kaviarni pivo namiesto koňaku!), z čakania, kedy už príde domov (a kde je?! a s kým?!) a z neprestajného napätia, či zbadá, že som pribrala, a či mu to nedajbože nebude prekážať, krásavcovi; neskoršie zo zúfalstva, že starne pomalšie ako ja a že krásnych pipiek je z roka na rok viac,
d) z čoho vyplýva, že na posledný bod sa už ani nemusím unúvať s odpovedou. Svalovec v Štukinej súkromnej ankete dokonale prepadol. Treba si hľadať niečo diametrálne odlišné.

Štuka prestane pokladať plaváreň za hlavnú životnú doménu a poobzerá sa po serióznejších prostrediach. Zaostrí si zrak aj na pozadie, ktoré doteraz nechávala matné, lebo ju dokonale nezaujímalo: poobzerá sa aj po „ujkoch" ktorí nenosia texasky. Po malom prieskume zistí, že za záujem by stáli dvaja:

Kapor a Úhor.

POZOR NA PRÍBUZNOSŤ DUŠE!

Úhor je Svalovec na vyššej úrovni. Je, ako vravia dámy, taký fešný muž! Je energický a dravý a robí rýchlu kariéru. Má dokonalý kalodontový úsmev úspešných mladých mužov, ktorí nepoznajú zlutovania s tými, čo im stoja v ceste. Treba hovorit dalej . . .? Slovom, Štuka v nohaviciach. Úhor láka Štuku „príbuznostou duše". Jeho životné metódy sú jej bytostne blízke, určite by si rozumeli . . . existenčné podmienky má dobré . . . spoločenskú prestíž tiež má (ten to dotiahne daleko!) . . . životné prostredie: je civilizovaný, hádam by sme sa dohodli . . . spoľahlivý partner a životná opora . . . nuž asi hej, ak by mu záležalo na rodine z prestížnych dôvodov. Štuka si vie veľmi dobre predstavit, ako kráčajú v nedelu parkom, Úhor v bezchybnej košeli, ona v novom kostýme a dieta v bielych pančuškách, Úhor milo pokyvuje svojim známym a ona, Štuka, sa cíti príjemne vedla úspešného a fešného manžela. To nie je najhoršie. A čo doma? Aj to si vie Štuka predstaviť. Úhor je predsa Svalovcovým starším bratom . . . Doma. uvažuje Štuka, sa bude treba obracať. Úhori si berú manželky s rozmyslom a účelove: predpokladajú, že budú plniť určité funkcie, a to aj vyžadujú. Pri Úhorovi sa bude treba pripraviť na tvrdú šichtu: byť skvelá milenka, vždy dobre vyzerajúca manželka, úspešná pracovníčka v zamestnaní, ktorá postupuje a zarába čoraz viac, svedomitá matka a dobrá gazdiná. Aj do voza, aj do koča - všetko. To je tvrdé . . . a čo za to? ohlási sa Štukina mozgová kalkulačka. Existenčné maximum - nie z lásky, ale preto, že vysoká úroveň rodiny je pre Úhora prestížnou otázkou: dokazuje jeho vlastné schopnosti. Vyššia spoločenská prestíž - ktorú bude treba s najväčším úsilím udržiavať: pani Úhorová sa musí vždy a všade správať tak, aby každý jej čin vrhal to najlepšie svetlo na pána Úhora - pomáhal mu v postupe a v upevňovaní dobytých pozícií. Zlatá klietka, uvažuje Šťuka. Budem sa mať dobre (kým budem zdravá a súca plniť bezchybne všetky požadované funkcie), ale budem otrokom. Hlavné slovo a kYúčovú pozíciu v rodine bude mať Úhor, to je jasné. Bude ma nemilosrdne kontrolovať, lebo sa na mňa bude pozerať triezvymi očami. Nie je z tých, čo strácajú hlavu, a nestratí ju ani pre mňa. Jediný spôsob, ako s ním dobre vychádzať: do bodky plnii všetky jeho požiadavky. (steže, nie som hlúpa. Viem si vždy poradiť, možno by som si aj tu vedela vybojovať aspoň čiastočnú autonómiu .. .? Nie. Tu si netrúfam. Je totiž rovnaký ako ja - pozná všetky finty. Každú moju metódu by odhalil. Nedal by sa ovládať. Vyhral by vždy on a jeho prospech. V môj neprospech.

MÁM TO RISKOVAŤ?

Na túto otázku nie je odpoveď jednoduchá. Štuka sa chce mať dobre, ale chce si aj zachovať určitú autonómiu, lebo je navyknutá ovládať a usmerňovat veci; ťažko by sa tejto svojej základnej životnej zábavy vzdávala. A další problém: aká je záruka, že taký veľmi skvelý a úspešný človek nezavrhne po čase Štuku takými istými tvrdými metódami, aké uňho Štuka doteraz obdivovala? Pri Úhorovi sa môže mat Štuka skvele - lenže nikdy nevedno dokedy. S rovnakou rozhodnostou, ako Úhor rieši podnikové akcie, rieši aj rodinné: zo dňa na deň môže byť Šfuka bez prístrešia. Bolo by to teda tzv. „manželstvo-nervák." Štuka však uváži, že krízových situácií je čoraz viac: v zamestnaní, vonku, v živote mimo domov; nebolo by lepšie si aspoň z manželstva urobiť „môj domov, môj hrad"? Mať aspoň tu bod istoty, pokojnú a príjemnú životnú základňu, v ktorej možno s dobrými nervami a pocitom zázemia čelit svetu? A okrem toho: pri Úhorovi by ona, Štuka, bola vždy v postavení menejcenného. Vždy by bolo tak: ty bud rada, že som si ta vzal, ja, taký skvelý. To je veľká nevýhoda. Ovela lepšie je počúvať: si taká ohromná .. . som taký štastný, že si mojou ženou! Najlepší by bol teda kompromis, myslí si Štuka. Schopný, ale skromný muž, ktorý si ma ocení.

KAPOR.

Publikované: 28.08. 2008 (1355 čitateľov)