„Dnes by sa Vilma Jamnická dožila 104 rokov, ak by sa celou dušou nerozhodla nasledovať muža svojho života.“ - napadlo ma, keď som chytila do rúk jej skutočný príbeh o osudovej láske, pokore a tichých víťazstvách.
Stretnutie s ňou bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Vyžarovala veľa energie a optimizmu ako 40-ročná žena v plnom kvete, ktorá zabudla na bolestný a krutý život. Vždy sa zo životných úderov „pozviechala, lebo predsa nik nebol zvedavý na jej trápenie“. Dáma ako sa patrí.
Usmievala som sa na ňu a ona ma nazývala učiteľkou. Vyzdvihovala pozitívne aspekty môjho osobného rádixu a elegantne obchádzala tie negatívne. Uprednostňovala v čítaní z horoskopu tie karmické nadčasové súvislosti.
„Nádherný veľký ohnivý trigón. Toto stojí za to citovať doslovne a zapíšte si to! Podajte mi tú hrubú knihu s nemeckým názvom za Vami.“ – nalistovala príslušnú stať, zobrala lupu a plynule po slovensky mi nadiktovala nemeckú astrologickú poučku.
Avšak viac ako astrologické informácie mala pre mňa hodnotu telepatická komunikácia s ňou. Z pozície svojich vtedy takmer 100 rokov vnímala život a vyžarovala čosi nadpozemsky nepopísateľné ako nikto, koho som mala možnosť zažiť a precítiť. Keď moje myšlienky boli jasné, čisté a koncentrované, zachytila ich a odpovedala na moju ešte nevyslovenú otázku. Naopak, keď sa jedna myšlienka prekrývala v chaose duše s ďalšími, nepočula ani nahlas vyslovené slová. Existovala už vtedy, dva roky pred svojom smrťou, v dvoch svetoch – hmotne reálnom aj prítomne duchovnom.
Rozprávala nám aj o svojom synovcovi a my s kamarátkou sme si predstavovali mládenca na ženenie, až kým nedodala, že je už dávno na dôchodku. Všetci, ktorých mala rada, dávno zomreli. Tí, čo žili boli obrazne jej deťmi, vnúčatami, lebo rodičov a vrstovníkov už nieto. Z jej úst znela iba sústavná spomienka na milovaného „Divného Janka“ a jeho chladná neviditeľná prítomnosť tam bola s nami.
Kniha Muž môjho života je živou spomienkou na „lásku na prvý pohľad“, alebo inak - na stretnutie dvoch duší zviazaných karmickým kruhom inkarnácií. Spojenie silnej vôle a neskonalej oddanosti. Svätca a hriešnice. Duchovného učiteľa a jeho žiačky. Lásky skúšanej intrigami.
Z hľadiska rodinných konštelácií bolo pre Vilmu, ako hlavnú hrdinku svojho vlastného príbehu, náročné zápasiť o Jana so svokrou, ktorá sa postavila do pozície partnerky svojho syna a jej manžela. Z hľadiska regresnej terapie bolo rovnako nezmyselné bolestivo zápasiť s privtelenou dušou mŕtvej staršej sestry, ktorá jej milovaného manžela hnala k večnej nespokojnosti, duševnej rozorvanosti génia a nakoniec si ho vzala so sebou.
Vilma Jamnická sa narodila 13.11.1906 a zomrela 12.8.2008. Ján Jamnický sa narodil 20.5.1908 a zomrel záhadne počas výstupu na tatranské končiare 4.8.1972. Vilma Jamnická vzdala svoj materiálny život 100 rokov po jeho narodení, pár dní po 36. výročí jeho smrti a 46 rokov po ich augustovom rozvode. Z numerologického hľadiska je však významným faktom jej osobnostné číslo ako jasný príklad toho, prečo poddajne znášala krutosť zo strany dominantného manžela, z ktorej sa nikdy nevyliečila. Ich tarotom vzťahu je 20 Eon, ktorý presne vyjadruje duchovné prepojenie ich duší z minulých životov, stretnutia v Indii i v dominikánskom kláštore.
Kniha je letmým prehľadom jej okultistických začiatkov, nie okultným zasvätením. Je „IBA“ hlbokou výpoveďou láskou skúšanej a za hrob milujúcej ženy s túžbou naplniť lásku k „Janíčkovi“ v nasledujúcej inkarnácii.
Bolo mi potešením pani Jamnickú opäť „počuť“ prostredníctvom jej knihy.
Vilma Jamnická, Marika Studeničová: Muž môjho života
Vydavateľstvo: Ikar, 2007
Zlatica Mokráňová, vytvorené 12.11.2010
